Liberální institut letos po třetí představuje ve spolupráci se slovenským think tankem INESS výsledky Indexu byrokracie. Index byrokracie znázorňuje všechny známé povinnosti, které má typická malá firma během jednoho provozu v České republice.
„Průměrná malá firma v České republice vynaloží na účely byrokracie a papírování 226 hodin ročně,“ uvádí analytik Centra ekonomických a tržních analýz Pavel Peterka, který se na výpočtu Indexu byrokracie podílí. „Jedná se o zlepšení o 7 hodin vůči loňskému roku. Za to lze Českou republiku pochválit. Výsledek 226 hodin je ale stále příliš vysoký.“ dodává. Největší zátěž se pojí s administrací provozu a administrací zaměstnanců.
V mezinárodním srovnání se ČR umístila na druhém místě za vítězným Slovenskem, kde průměrný malý podnikatel tráví byrokracií 221 hodin. O poznání hůře dopadla Litva s 244 hodinami a např. Španělsko s 363 hodinami. Ve zmíněném Španělsku pouze kategorie administrace provozu zabírá 256 hodin.
Index byrokracie pracuje při výpočtu s testem trhu. To znamená, že pokud stát ukládá podnikateli povinnost, kterou by podnikatel velice pravděpodobně plnil i bez existence zákona, není tato činnost považována za byrokracii. Vedení účetnictví je skvělým příkladem.
„Každý rozumný podnikatel by si vedl jistou formu účetnictví, které mj. slouží k zjištění stavu hospodaření, zásob, změn majetků apod.,“ vysvětluje Peterka a dodává „Náklady spojené s takovými činnostmi mají pramálo společného s náklady na mnohdy zbytečnou byrokracii. Proto s nimi Index byrokracie nepočítá.“
Jiří Nohejl, hlavní ekonom Liberálního institutu, zdůrazňuje vážnost tématu: „Státní byrokracie, která požaduje úkony nad rámec toho, co by vyžadoval trh, zvyšuje takzvané náklady mrtvé váhy. Jde o zdroje vynaložené ve prospěch aktivit, které nikomu nic nepřinášejí, ale společnost jako celek o ně stejně přichází“ a dodává návod k jejímu omezení: „Digitální technologie dnes uvnitř firem snižují administrativní náklady rychleji než kdykoli v minulosti a odstraňují tím neefektivitu. Není důvod, proč by stát nemohl využít tyto technologie ke snížení státní byrokracie podobným způsobem.“
Pro bližší informace k metodologii výpočtu a zahraničním výsledkům navštivte bureaucracyindex.org
Ubúda papier, ale nie byrokracia
Inštitút INESS aj v roku 2019 pri príležitosti medzinárodného dňa byrokracie vydal Byrokratický index. Dosiahol hodnotu 221 hodín, čo je o 1 hodinu menej ako pred rokom. Byrokratický index na modelovom príklade výrobného mikropodniku so 4 zamestnancami mapuje všetky byrokratické povinnosti, ktorým musí tento podnik počas roka čeliť. K týmto povinnostiam je
priradený časový náklad, ktorého suma tvorí výsledok indexu.
Z 221 hodín najväčšiu časť odkrojila agenda zamestnávania (vrátanie manažmentu daní a odvodov pre zamestnancov), ktorá dosiahla hodnotu 84,5 hodiny. Oblasť podnikateľských daní si vyžiadala 46 hodín. V roku 2019 poklesol počet hodín, ktoré podnikateľ musí venovať ochrane osobných údajov (GDPR), čo nebolo spôsobené zmenou pravidiel, ale prostým faktom, že v roku 2018 index zahrňoval aj vysoké náklady z prvotného zavádzania tohto systému. Naopak, podnikatelia sa museli v roku 2019 popasovať s novými úlohami. Najvýznamnejšou udalosťou s 11 hodinami bolo zavedenie e-kasy.
Hodiny pribudli aj vďaka novej trojkombinácii povinností – nahlasovanie zamestnancov 2. rizikovej kategórie, povinnej registrácie konečného užívateľa výhod, či novej povinnosti ohlasovať voľné pracovné miesto. Vďaka malému počtu zamestnancov nateraz naša modelová firma unikla niektorým novým povinnostiam, ako sú rekreačné poukazy. Hrozí však, že táto povinnosť sa v krátkej dobe rozšíri aj na malé spoločnosti.
Do Byrokratického indexu sa tento rok zapojili aj tri ďalšie krajiny. Potešiteľné je, že Slovenský výsledok bol z nich najlepší. Byrokratický index dosiahol v Českej republike hodnotu 226 hodín, v Litve 244 hodín a v Španielsku 363 hodín.
Byrokratický index INESS pripravuje už štvrtý rok. Je to vhodný moment zhodnotiť úsilie tejto vlády, ktorá je za podnikateľské prostredie zodpovedná takisto už 4. rok. Drobná medziročná zmena (1 hodina) v hodnote Byrokratického indexu dobre vystihuje toto obdobie - prinajlepšom stagnácia.
Je pravda, že oproti minulosti sa o podnikateľskom prostredí hovorí viac aj na úrovni vlády, či na Ministerstve hospodárstva. Bohužiaľ, prevedenie rečí do praxe je často problematické. Pripravujú sa antibyrokratické balíčky, postupuje (pomaly) informatizácia, či (ešte pomalšie) pravidlo „1-krát a dosť“, ale pre podnikateľa sa život príliš nemení. Vyššie spomenuté nové povinnosti pre podnikateľov to dobre symbolizujú. Nielenže celková prospešnosť týchto opatrení je veľmi nejasná, v praxi ich dopady nikto nevyhodnocuje.
Úplným paradoxom je, že napriek niekoľko rokov fungujúcemu portálu Slovensko.sk, aj v roku 2019 má každá z týchto troch nových povinností vlastný formát elektronického formuláru a každá má svoju vlastnú webstránku. Čo na tom, že ubudol papier, keď byrokracia ostala. Podnikateľ sa o vzniku těchto nových povinností dozvedel len cez médiá, neexistuje žiadny centralizovaný oznamovací systém, kde by si mohol skontrolovať všetky svoje povinnosti. Samozrejme, pokuty za nesplnenie týchto povinnosti sú drakonické a ich horná výška sa pohybuje aj v desiatkach tisíc eur.
Práve chýbajúci systematický prístup k byrokracii, reálne hodnotenie nových regulácií a ich predvídateľnosť je najväčším nedostatkom slovenského podnikateľského prostredia. (30.9.2019)
