Väčšinu jednotlivcov po celom svete, ktorí sa dožili zázračného veku sto rokov, spája jedno spoločné hobby – záhradníčenie. Ak si aj vy chcete zvýšiť svoje šance na dlhovekosť alebo znížiť mieru stresu vo vašom živote na minimum, porozmýšľajte, či by sa záhradníčenie nemohlo stať aj vaším hobby.
Dan Buettner, autor bestsellerov o zdravom životnom štýle a žurnalista pracujúci v spoločnosti National Geographic, ktorý získal prestížne ocenenie, preskúmal spôsob života ľudí v piatich krajinách, ktoré sú známe dlhovekosťou svojich obyvateľov.
Tieto miesta sú:
►mesto Okinawa v Japonsku
►mesto Nicoya na Kostarike
►ostrov Icaria v Grécku
►mesto Loma Linda v Kalifornii
►ostrov Sardínia
Život ľudí v týchto tzv. „modrých zónach“ sa vyznačuje niektorými spoločnými faktormi, ako sú napríklad vzájomná podpora a ústretovosť medzi obyvateľmi, každodenné cvičenie (rôzneho druhu), alebo strava prevažne rastlinného pôvodu.
Pre obyvateľov z týchto komunít je však typická ešte jedna špecifická činnosť – záhradníčenie. Obyvatelia každej z týchto komunít sa venujú záhradníčeniu do veľmi vysokého veku – do svojej 80-ky, 90-ky a nezriedka aj dlhšie.
Je naozaj možné, že by nám presádzanie kvetín a rastlín, kyprenie a zavlažovanie zeme a vôbec všetko, čo patrí medzi činnosti pravého záhradkára, dávalo predpoklady dožiť sa hoci aj 100-ky?
Práca v záhrade zlepšuje náladu
Je všeobecne známym faktom, že pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu spojený s miernou fyzickou záťažou sú atribúty, u ktorých je dokázaná priama súvislosť s dlhovekosťou.
A záhradníčenie tu môžeme považovať azda za najideálnejšiu kombináciu oboch týchto atribútov.
„Ak sa pravidelne venujete záhradníčeniu, máte tak po väčšinu dní zaistený prísun nízko-intenzívnej fyzickej činnosti. A to najlepšie na tom je, že takáto fyzická činnosť má už potom zvyčajne charakter rutiny,“vysvetľuje Buettner.
Ďalej tiež vysvetľuje, že existujú spoľahlivé dôkazy, ktoré poukazujú na to, že záhradkári sa naozaj dožívajú vyššieho veku a vo svojom živote zažívajú aj menšiu mieru stresu.
Tento fakt potvrdzuje mnoho výskumov, ktoré poukazujú na zdraviu prospešné účinky záhradníčenia. Tieto pozitívne účinky samozrejme možno badať jak na fyzickom, tak na psychickom zdraví záhradkárov.
Vo výskume z roku 2010, ktorý sa uskutočnil v Holandsku, vedci požiadali účastníkov, aby splnili stresujúcu úlohu. Týchto účastníkov potom rozdelili do dvoch skupín.
Účastníci z prvej skupiny si ostali dnu čítať. Účastníci z druhej skupiny vyšli pracovať do záhrady. Týmto činnostiam sa obe skupiny venovali po dobu 30 minút.
Účastníci, ktorí si ostali vnútri čítať, uviedli, že ich nálada sa „ešte viac zhoršila“, zatiaľ čo záhradkárom bola nielenže nameraná nižšia hladina stresového hormónu kortizolu, ale na konci experimentu tiež uviedli, že dobrá nálada sa im „plne obnovila“.
Ďalšie výskumy ohľadom účinkov záhradníčenia sa uskutočnili aj v Austrálii. Vedci tu pozorovali veľkú vzorku mužov a žien vo veku 60 rokov a zistili, že u tých, ktorí sa venovali záhradníčeniu, bolo až o 36 % nižšie riziko vzniku demencie než u ich rovesníkov, ktorí sa záhradníčeniu nevenovali.
Aj dávnejšie výskumy vykonané na vzorkách starších osôb trpiacich niektorou kognitívnou poruchou (napr. demencia alebo Alzheimerova choroba) len potvrdili, že častý pobyt (najlepšie aktívny) v záhrade, ako aj tzv. hortikultúrna terapia (terapia, v ktorej liečebným prostriedkom je záhradníčenie) so sebou prinášajú nepopierateľné zdraviu prospešné účinky.
Slnečné svetlo a čerstvý vzduch napríklad pomáhajú nervóznejším starším osobám prinavrátiť pocit pokoja, zatiaľ čo pestré farby a textúry najrôznejších kvetov a rastlín môžu viesť k zlepšeniu zraku a hmatu.
Samozrejme, neexistuje žiaden univerzálny liek, ktorý by nejakým spôsobom mohol zabrániť starnutiu.
Z vedeckých výskumov však vyplýva predpoklad, podľa ktorého je práve záhradníčenie tou činnosťou, ktorá môže účinne zlepšovať kvalitu nášho života, keď už vstúpime do staršieho veku.
Dovoľme prírode, aby nás uzdravila
Záhradníčenie však so sebou neprináša iba zdraviu prospešné účinky – aktívnejší spoločenský život či vytváranie a udržiavanie medziľudských vzťahov sú rovnako prospešné faktory, ktoré sa môžu veľkou mierou kladne podieľať na našej dlhovekosti.
Dr. Bradley Wilcox, profesor a výskumník v odbore geriatrie pôsobiaci na Havajskej univerzitea tiež autor niekoľkých kníh o zdraví, stravovaní a prevencii, sa vo svojom výskume zameriaval na pozorovanie života obyvateľov mesta Okinawa v Japonsku, ktorí sa dožili 100 a viac rokov.
Okinawa je okrem iného známa aj tým, že má z celého sveta najväčší podiel obyvateľov, ktorí sa dožili 100 a viac rokov – približne 50 osôb na každých 100 000 obyvateľov.
Mnoho obyvateľov Okinawy má vo vlastníctve malé osobné záhradky, o ktoré sa starajú až do svojho vysokého veku.
Dr. Wilcox tvrdí, že záhradníčenie pomáha aj s ďalším podstatným, hoci v istom zmysle nehmatateľným a nemerateľným životným faktorom, ktorý sa priaznivo premieta do dlhovekosti.
„Obyvatelia Okinawy sú presvedčení, že každý, kto sa šťastlivo dožije vysokého veku a chce si v tomto veku udržať zdravie, potrebuje mať vo svojom živote ikigai alebo inými slovami, dôvod žiť. Záhradníčenie môže byť v staršom veku tým dôvodom, pre ktorý každé ráno vstanete z postele.“
Dr. Wilcox ďalej vysvetľuje, že Okinawčania majú okrem toho vo veľkej úcte princíp yuimaru, tzn. aktívny spoločenský a medziľudský kontakt a udržiavanie medziľudských vzťahov.
„Stretávanie sa na miestnych trhoch, kde predávate svoju vypestovanú úrodu, kde sa chcete podeliť o tie najlepšie a najčerstvejšie plodiny a rastliny z vašej záhrady, sa tu považuje za významnú spoločenskú aktivitu,“ hovorí Dr. Wilcox.
„Je celkom isté, že takýto spoločenský styk pomáha nielen starším ľuďom v tom, aby sa necítili byť osamelí a aby nestrácali kontakt s každodennou realitou.“
Pocit, že nie sme osamelí a že sme v spojení s druhými, je iste veľmi dôležitý. Rovnako dôležitý je však náš individuálny vzťah k prírode a pocit, že sme s ňou spojení.
Výsledky jedného z výskumov, ktorý sa uskutočnil na Harvardovej univerzite, poukazujú na to, že ľudia, ktorí trávia veľa času obklopení bujnou zeleňou sa aj dožívajú vyššieho veku a zároveň bolo u nich zistené nižšie riziko vzniku rakoviny či ochorenia dýchacích ciest.
Mnoho lekárov v Škótsku má už dnes povolenie predpisovať prechádzky v prírode ako liek proti celej škále ochorení. Prechádzky v prírodnom prostredí pôsobia napríklad na zníženie krvného tlaku, proti vzniku úzkosti a vedú k celkovému zlepšeniu pocitov šťastia a životnej pohody.
Záhradníčenie – úplne stačí aj na malom pozemku uprostred zastavanej oblasti – môžeme považovať za jednoduchý spôsob, ako začleniť každodenný kontakt s prírodou do našej každodennej rutiny.
A nakoniec, dôležitým komponentom dlhovekosti je samozrejme typ stravy, ktorý konzumujeme – a to je niečo, s čím nám záhrada môže tiež veľmi pomôcť.
Mnoho vedcov už poukázalo na jasnú súvislosť medzi tzv. „stredomorskou stravou“ (t.j. strava pozostávajúca najmä zo zeleniny, ovocia, celozrnných pokrmov, strukovín, orechov, rýb a olivového oleja) a spomalením procesu starnutia.
Dr. Wilcox vysvetľuje, že základným predpokladom pre dosiahnutie dlhovekosti je zaradenie hojného množstva čerstvej zeleniny do nášho jedálnička.
Táto zelenina by v ideálnom prípade mala pochádzať z miestnych fariem a trhov, čo znamená, že technicky sa nejedná a ani nemusí jednať o potraviny, ktoré sú svojím pôvodom naozaj z oblasti Stredozemného mora.
Napríklad v Okinawe väčšina obyvateľov vo svojich záhradkách pestuje zeleninu, akou je horký melón alebo sladké zemiaky.
„Keď konzumujete zeleninu, ktorú ste si vypestovali vy sami, zmení sa tým úplne všetko – vaša vlastná zelenina vám bude chutiť neporovnateľne lepšie a jej výživové hodnoty potrebné pre zdravie (vitamíny, minerály, fytochemické látky atď.) ďaleko prevyšujú hodnoty, ktoré nájdeme v zelenine v hypermarketoch,“vysvetľuje Dr. Wilcox.
A ďalej Dan Buettner, expert na „modré zóny“, nám odporúča, aby sme do svojho jedálnička zaradili až „90 % rastlinnej stravy, najmä zeleniny a fazule“.
Okrem toho poukazuje na jednoducho pochopiteľný fakt – je pravdepodobné, že záhradkári budú pestovať práve tie rastliny, ktoré im chutia najviac.
Farmárčenie pre dlhší život?
Už teda vieme, že záhradníčenie je mimoriadne zdravé hobby, ktoré môže významne vplývať na kvalitu a dĺžku nášho života. Ale čo farmárčenie?
Je možné, že v tomto ohľade je ešte lepšie než záhradníčenie?
Mnoho faktorov životného štýlu, ktoré sa obvykle spájajú s dlhovekosťou – život na vidieku, častý pobyt v prírode, pravidelné cvičenie – môžeme badať aj v živote farmárov. Niektoré výskumy dokonca dospeli k záveru, že farmárčenie je jedno z najzdravších zamestnaní.
Jedným z takýchto výskumov, ktorý sa uskutočnil v Austrálii, sa potvrdilo, že farmári boli až o jednu tretinu menej náchylní utrpieť nejaké chronické ochorenie a okrem toho všeobecnú lekársku prehliadku farmári podstupovali až o 40% menej v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi v iných odvetviach.
Ďalej, vedci zo Spojených štátov porovnávali mieru úmrtnosti medzi farmármi a ostatnou populáciou a zistili, že u farmárov je nižšia miera, a teda aj pravdepodobnosť, úmrtí zapríčinených zdravotnými problémami, ako sú rakovina, srdcové ochorenia či cukrovka.
A takisto výskumy vykonané vo Švédsku a Francúzsku potvrdili, že farmári sa tešia pevnejšiemu zdraviu než ľudia z iných odvetví.
Dr. Masahiko Gemma, ktorý pôsobí ako profesor ekonómie a spoločenských vied na univerzite Wasedav Tokiu, sa vo svojich štúdiách zaoberal životom farmárov žijúcich v provincii Saitama na ostrove Honšú v Japonsku.
Zistil, že farmári, ktorí tam vykonávajú svoju farmársku činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, sa v porovnaní s osobami z iných profesií dožívajú vyššieho veku a ostávajú pracovať až do neskorej staroby.
Väčšina farmárov, o ktorých Dr. Gemma zbieral údaje pre účely svojho výskumu, pracovali na farmách buď na čiastočný úväzok, alebo už ako dôchodcovia.
Okrem toho zistil, že väčšina úkonov a úloh vyplývajúcich z ich práce na farme „sa veľmi podobá na úkony záhradkárov, ktorí sa starajú o svoje záhrady“.
„Malé rodinné farmy sú úplne bežnou súčasťou poľnohospodárstva v Japonsku,“hovorí Dr. Gemma a vysvetľuje, že do svojich prieskumov nezahrnul farmárov, ktorí pracujú na veľkých farmách patriacich korporáciám
Vo svojich výskumoch zistil, že farmári, ktorí pracujú ako samostatne zárobkovo činné osoby, štatisticky vykazovali nezanedbateľné pozitívne zmeny v psychických a telesných procesoch pred začatím a po ukončení ľahších prác na farme.
„Domnievame sa, že práca na farme prispieva k udržaniu dobrého telesného a duševného zdravia,“ dodáva Dr. Gemma.
Pohľad na celú pravdu
Zistenia Dr. Gemmu sú určite veľmi povzbudzujúce, no treba tiež povedať, že malé farmy s minimálnym používaním moderných technológií na spôsob tradičných japonských fariem sú len veľmi malou súčasťou celého poľnohospodárskeho priemyslu.
Poľnohospodárstvo je priemysel, ktorý existuje v takmer všetkých krajinách západného sveta. Farmári často pracujú v náročných či nebezpečných pracovných podmienkach, musia sa vyrovnať s finančnými nákladmi a dlhmi či s rastúcou mierou automatizácie farmárskej práce.
„Aby som vám priblížil prácu v poľnohospodárstve, aspoň tu v Amerike, musím hneď povedať, že veľa času presedíte pred počítačom, asi tak ako vo väčšine iných dnešných zamestnaní.
Spoza počítača riadite prevádzku systémov v kurínoch alebo v halách pre chov ošípaných. Prípadne sedíte v klimatizovanom kombajne, ktorý je už poloautomatizovaný – po poli chodí po presne určených dráhach, po ktorých ho precízne a monotónne vedie systém GPS, takže vy len pozeráte videá a jedným okom dohliadate na chod kombajnu,“ vysvetľuje Thomas Forester, newyorský konzultant pre potravinovú politiku, ktorý pracuje v OSN a niekoľkých výskumných organizáciách.
Z pohľadu týchto informácií je potom ťažko vnímať farmárčenie ako jednoznačný a zázračný liek proti starnutiu.
Záver
Farmárčenie ani záhradníčenie samé o sebe ešte nie sú absolútnou zárukou dlhšieho života farmárov a záhradkárov.
No niektoré z faktorov, ktoré s farmárčením a záhradníčením súvisia – pobyt na čerstvom vzduchu, ľahká fyzická záťaž a konzumácia zdravej rastlinnej stravy – sú práve tie, ktoré sa môžu priamo a pozitívne prejaviť práve vo forme dlhovekosti.
Napokon, všetko je to vždy o rovnováhe.
„Použijem tu analógiu o stoličke,“ hovorí Dr. Wilcox. „Strava, telesná námaha, stimulácia mysle a spoločenský kontakt sú štyri nohy. Ak vám jedna z nôh na stoličke chýba, stratíte rovnováhu, spadnete, a to sa môže odzrkadliť na skrátení dĺžky vášho života.
Dlhovekosť teda závisí od kombinácie viacerých faktorov. Práca má svoje miesto, bez nej to nejde. Avšak vyvarujte sa workoholizmu a tomu, aby vám práca nezaberala nezdravo veľa času.
Pre zdravie a dlhovekosť je potrebné, aby ste svoj čas venovali rovnako všetkým nohám stoličky.“
Obr.: Mnoho výskumov už opakovane potvrdilo, že existuje jasná súvislosť medzi spomalením procesu starnutia a medzi stravou bohatou na obsah zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, orechov, rýb a olivového oleja.
Zdroj: badatel.net (30.5.2020)
