Najnovšie poznatky o tom, prečo sú isté zvuky fyzicky a emocionálne liečivé
Je sobota večer a ja ležím v tmavej miestnosti Woomovho meditačného štúdia v centre Manhattanu, natlačená sťa sardinka vedľa tucta ďalších ľudí, ktorí tiež prišli počúvať Alexandreho Tannousa, legendu v odbore liečby zvukom, ako pracuje so svojím arzenálom spievajúcich mís, zvončekov a gongov.
S vytváraním zvukovej meditácie – čo je iný názov pre tradičnejší „zvukový kúpeľ“, o ktorom ste už možno počuli – začínajú priestor rýchlo vypĺňať zvuky.
Pripadajú mi rovnako fyzické ako deka okolo môjho tela. Ich intenzívne vibrácie si razia cestu do vrstiev a farieb mojej mysle.
Pôsobí to veľmi primitívne a pripomenulo mi to, že za tie miliardy rokov od prvého kozmického zazvonenia (ktoré podľa odhadov NASA znelo nejako podobne) utváral zvuk do veľkej miery každú kultúru sveta.
V súčasnosti si zvykáme na fakt, že podobné zvukové zážitky dokážu tíšiť duchovnú, fyzickú a emocionálnu bolesť každého druhu – a že možno dokonca ukrývajú kľúč k prevencii ochorení.
Zoznámte sa s lekármi, ktorí predpisujú zvuk ako liek na úzkosť a nespavosť
Za svoju schopnosť zaujať vďačia dávne nástroje sčasti tomu, čo je známe ako binaurálny rytmus – druh zvuku, ktorý do každého ucha dodáva dve jedinečné frekvencie. Rozdiel medzi nimi spôsobuje, že mozog vstupuje do uvoľnenejšieho stavu théta, v ktorom už myseľ nehučí rastúcim chaosom tu a teraz a môže sa venovať spracovávaniu toho, čo leží hlbšie.
Binaurálne rytmy sa prirodzene nachádzajú vo veciach ako sú gongy a spievajúce misy. Viete ich však vytvárať aj digitálne. Práve tieto digitalizované verzie teraz využíva zopár lekárov na pomoc svojim pacientom.
Pre nedávnu štúdiu predpísala lekárka Anna Yusimová, holistická psychiatrička s vlastnou praxou v New York City, nahrávky Sacred Acoustics – strategicky vrstviace zvuky na báze binaurálnych rytmov – 20 pacientom s úzkostnou poruchou ako doplnok tradičnej psychiatrickej liečby.
Zistila, že pacienti počúvajúci digitálne zvukové meditácie zaznamenali do dvoch týždňoch pokles úzkosti.
„Skutočnosť, že také zmeny pri meditácii boli pozorované už po dvoch týždňoch naznačuje, že meditácia funguje na základe celkom iného mechanizmu ako psychoterapia,“ píše vo svojich zisteniach, ktoré sú momentálne v tlači a objavia sa túto jeseň v časopise Journal of Nervous and Mental Disease.
Karen Newellová, spoluzakladateľka nahrávok Sacred Acoustics, ktorých cena za stiahnutie sa pohybuje od 5 do 54 dolárov, má teóriu, že moc zvukových záznamov pramení z ich schopnosti jemne uvádzať ľudí do uvoľnenejších stavov.
„Zvukové záznamy vás ukolíšu, pričom si veľmi nenárokujú vašu pozornosť,“ hovorí. „Telo je uvoľnené, ale vy ste stále bdelí. Len si neuvedomujete, aké uvoľnené je vaše telo.“
Aj ďalší lekári odporúčajú zvuky Sacred Acoustics
Ako pomoc na uvoľnenie odporúča svojim pacientom nahrávky Sacred Acoustics aj lekár z Floridy Mark Leeds, ktorý sa špecializuje na liečbu opiátových závislostí.
Keď som sa s Leedsom zhovárala, vysvetlil mi, že veľa pacientov liečiacich sa zo závislosti vída trpieť nespavosťou, ktorá je vedľajším dôsledkom ich liečby a že majú problém zotrvať v spánku, lebo im hlavou stále bežia myšlienky o škodách, ktoré vyvolali ich závislosti.
„Veľakrát si pýtajú ďalší liek, lebo sú tak zvyknutí,“ vysvetlil. „Sú zvyknutí používať lieky na každý svoj problém… Naším cieľom je snažiť sa lieky čo najviac obmedziť. Keď mi ale pacient povie, že nemôže spať, tak jediné, čo sme okrem liekov historicky mali, bolo porozprávať mu o spánkovej hygiene – čo naozaj nikoho nevzrušuje.“
Leeds povedal, že keď začal pacientom navrhovať, aby namiesto toho najneskôr 20 minút pred spaním počúvali nahrávky Sacred Acoustics, boli niektorí skeptickí.
„Keď niekto bojuje so závislosťou a odpútava sa od silných drog ako sú heroín a fentanyl a vy mu poviete, že niečo urobí počúvanie nahrávky – môže to byť ťažké tomu uveriť.“
Nakoniec ale mnohí zistili, že im nahrávky pomohli.
„Keď si nasadili slúchadlá, bola to podľa iná skúsenosť, než očakávali. U mnohých pacientov som sa dokázal vyhnúť podávaniu ďalších liekov pre pomoc so zaspávaním.“
Napriek týmto sľubným počiatočným výsledkom nie sú zvukové nahrávky vo väčšine lekárskych ordinácií stále bežné. Keď som sa Leedsa spýtala na názor, prečo to tak podľa neho je, povedal:
„Zvuk nikto nevlastní. Nikto v skutočnosti nemôže povedať „Tento zvuk si patentujem a nikto ho nemôže používať“. A tak oň očividne nie je žiadny záujem zo strany farmaceutického priemyslu.“
Pribúdajúce množstvo lekárskeho výskumu by však mohlo znamenať, že je iba otázkou času, kedy sa potenciál podobných dostupných a lacných zvukových intervencií rozchýri.
Objavuje sa výskum, ktorý na rytmoch skúma starnutie mozgu
Jedným z lekárov, ktorí pracujú na zavedení zvuku do mainstreamového klinického prostredia, je Alexander Pantelyat, M.D., spoluzakladateľ a spoluriaditeľ Centra pre hudbu a medicínu v Nemocnici Johnsa Hopkinsa.
Pantelyat hovorí, že keby nebol neurológom so špecializáciou na neurodegeneratívne ochorenie zahŕňajúce pohyb a kognitívne poruchy, bol by zrejme koncertným huslistom. Centrum vytvoril v roku 2015, aby prepojil svoje dve vášne a skúmal rôzne spôsoby využitia hudby ako lieku a zlepšenia zdravia hudobníkov.
„Sme bezpochyby jediné centrum, ktoré toto robí, dúfame však, že dôkladný hopkinsovský výskum posunie odbor naozaj dopredu – čo presne potrebuje,“ hovorí Pantelyat.
Pantelyat so svojím tímom zatiaľ vykonali niekoľko štúdií, väčšinou na pacientoch s Parkinsonovou chorobou a demenciou.
V štúdii zameranej na Parkinsonovu chorobu zistili, že zborový spev počas 12 po sebe nasledujúcich týždňov zlepšil u týchto pacientov náladu, zmiernil úzkosť a dokonca zlepšil aj pohyb.
Ďalšia štúdia s názvom Gitara – Parkinsonova choroba dospela k záveru, že lekcie gitary by mohli ľuďom s Parkinsonovouu chorobou zlepšiť kvalitu života. Po účasti na lekciách udávali pacienti zlepšenie kvality života a nálady a tiež pokles úzkosti po dobu až 12 týždňov, čo je podľa Pantelyata na intervenciu tohto druhu pomerne dlhá doba.
Hudba aktivuje rovnako veľa častí mozgu, ak nie viac, ako ktorákoľvek iná ľudská aktivita
Zatiaľ čo tieto štúdie boli zamerané na skutočné produkovanie hudby, Pantelyat teraz za použitia magnetickej rezonancie zisťuje, ako môže mozog pacientov s Alzheimerovou chorobou ovplyvňovať iba jej počúvanie.
„Na základe toho, čo už vieme, aktivuje hudba rovnako veľa častí mozgu, ak nie viac, ako ktorákoľvek iná ľudská aktivita,“ hovorí. Napríklad, pri počúvaní známej piesne sa aktivujú oblasti mozgu, ktoré vyvolávajú spomienky, udržiavajú sústredenie a evokujú emócie.
Pantelyatova štúdia o Alzheimerovej chorobe bude pridaná k malej zbierky existujúceho výskumu o tom, ako môže pomôcť hudba 50 miliónom ľuďom celého sveta, trpiacich demenciou.
V apríli 2018 dospeli vedci z Utažskej univerzity k záveru, že pacienti s demenciou spoznávali a pozitívne reagovali na známu hudbu, čo naznačuje, že hudba aktivuje v mozgu oblasti, ktoré choroba ušetrila.
„Hudba je ako kotva, ukotvujúca pacienta späť v realite,“ napísal autor štúdie Jace King.
Aj prebiehajúci výskum na Brownovej univerzite zisťuje, že hudba by mohla slúžiť ako spôsob komunikácie s pacientmi s Alzheimerovou chorobou a na zmiernenie ich emocionálnej tiesne.
Ďalšia štúdia, publikovaná začiatkom tohto roku v časopise Cell zistila, že hudba môže dokonca zohrávať preventívnu rolu u neurodegeneratívnych ochorení.
Výskumníci z MIT v nej zistili, že vystavenie myší kombinácii svetla a zvuku, spadajúcich do istého frekvenčného pásma, v skutočnosti zmenilo spôsob zapaľovania ich neurónov a znižovalo v ich mozgoch hromadenie proteínu tau – ktorého vysoké hladiny sa pokladajú za samotnú príčinu Alzheimerovej choroby.
Najbližšie začne tím MIT vykonávať rovnaký výskum na pacientoch s počiatočným štádiom tejto choroby.
„Chápete, že pre hudbu a lekársky výskum ide o vzrušujúcu dobu,“ hovorí Pantelyat. „Celkový zmysel je ten, že tieto alternatívne, nemedikamentózne liečby môžu mať naozaj zmysluplný dopad na životy ľudí a v prípade hudby môžu mať len minimálne až žiadne vedľajšie účinky.“
Rastúci obchod so zvukom
S rastúcim množstvom výskumu o schopnosti zvuku uvoľniť naše telá a zaujať mysle začína tento nástroj využívať novými spôsobmi aj svet wellness. Zvuk už nie je iba niečo, čo počujete v pozadí svojho kurzu Flywheel či Equinox. Stáva sa hlavnou atrakciou.
Markantne ho nájdete zastúpený vo Frequency, novom druhu štúdia pre pohrúženie sa do všímavosti, ktoré otvorili v Chelsea.
„Planetárium pre liečenie“, ktorého spoluzakladateľkou je Vivian Rosenthalová, vyhlasujúca sa za „zotavujúceho sa technofila“ a ktorá začala svoju kariéru v Google, je kupolovitý priestor, do ktorého môžu ľudia vojsť a nechať sa obklopiť svetlom, umením a, samozrejme, zvukom.
„Hudba a frekvencia pretkávajú každú skúsenosť,“ hovorí Rosenthalová.
Existuje aj štúdio Tune – „ľudská dobíjacia stanica“, kam môžu ľudia na 15 minút vojsť, ľahnúť si, počúvať nahrávku a pociťovať jej vibrácie – a tiež WAVE – kombinácia vankúša so slúchadlami, vibrujúca príslušnými riadenými meditáciami a pôsobiaca ako masáž pre myseľ.
Štúdio Tune malo vyskakovacie okná na stránkach Google a 1Hotel a tiež na nakopávacom podujatí stránky MindBodyGreen v roku 2017 a teraz má fyzický priestor v Manhattane.
WAVE práve prostredníctvom akcií spustila financovanie vo výške 5,6 milióna dolárov, aby pomohla zodpovedať otázku, ktorú vyslovil zakladateľ jogového štúdia Y7 Mason Levy: „Ako môžeme využiť hudbu pre navodenie všímavosti u čo najväčšieho možného počtu ľudí?“
Zvuk ako dávny protijed na naše veľmi súčasné problémy
Zdá sa, že zo zvuku sa začína stávať veľký biznis. Prečo však iba teraz začíname robiť komoditu z niečoho, čo sme mali k dispozícii tisícky rokov?
Podľa Paula Kuhna, liečiteľa zvukom, ktorý študoval s Alexandrem Tannousom, by to mohlo byť tým, že v našom svete, čoraz viac zaplnenom podnetmi, je zvuk jednou z vecí, ktorá upokojuje naše nadmerne aktívne mysle a ktorá nás dostáva bližšie k nášmu prirodzenému stavu bytia.
Keďže Kuhn začal s usporadúvaním zvukových meditácií v roku 2016, je svedkom neustáleho pribúdania ľudí, ktorí chcú nástroje ako gongy a misy používať doma ako súčasť svojej spirituálnej praxe.
„Túto prácu chce robiť oveľa viac ľudí,“ čo je podľa neho dôsledkom toho, že si „spomíname na niečo veľmi staré, čo fungovalo našim predkom“.
Rosenthalová súhlasí s tým, že opätovné vzkriesenie zvuku je vyvrátením našej hyper poprepájanej, nadmerne naplánovanej doby a návratom k jednoduchším časom.
„Sme závislí od našich mobilných telefónov a sociálnych sietí. Je tu epidémia osamelosti. Ako protiklad objímania, plaču a komunity tu máme epidémiu liekov na predpis,“ hovorí.
Tam, kde končia slová, prichádza hudba
Na nedávnej letnej noci v New Yorku som prvýkrát na vlastné oči videla, ako by mohla hudba pomôcť inšpirovať k istému pocitu komunity, ktorý nám chýba.
Skladateľ Murray Hidary usporiadal v Botanických záhradách Brooklynu podujatie MindTravel, na ktorom sa zišlo asi 100 ľudí, aby sa prechádzali v zeleni a cez slúchadlá, potláčajúce hluk, pritom počúvali jeho hru na klavír.
Bolo to ako meditácia v pohybe; príležitosť spomaliť a plne zapojiť zmysly. Na rozdiel od sólovej meditácie, ktorá vás núti pozerať dovnútra, bola táto skôr ako pozvanie pohliadnuť na kolektív.
Vidieť neznámych s ich vlastnými reakciami na hudbu, vedieť, že počúvajú tie isté zvuky ako ja, bolo mocnou pripomienkou toho, čo máme v meste, ktoré môže niekedy vzbudzovať pocit osamelosti, všetci spoločné.
„Mojím záujmom je nachádzať rovnováhu medzi poskytnutím intímnej, individuálnej skúsenosti a spoločnej skúsenosti,“ povedal mi po udalosti Hidary.
Hudbu považuje za jazyk emócií, ktoré sa ťažko verbalizujú. Dáva preto zmysel, že táto čoraz osamelejšia doba vyhľadáva zvuk. „Tam, kde končia slová,“ usmial sa, „prichádza hudba.“
Už sa nevieme dočkať, čo bude ďalej.
Zdroj: badatel.net (26.9.2020)
Štítky:
hudba | léčba zvuky | zdraví