Trávenie hodín sledovaním či skrolovaním sociálnych sietí a správ môže pripadať ako oddych od práce či iných povinností.
V závislosti od konzumovaného obsahu však toto neustále sledovanie noviniek môže v skutočnosti škodiť duševnému zdraviu. A tento sklon má aj názov – doomscrolling.
Doomscrolling, nazývaný aj doomsurfing, sa dostal do zoznamu sledovaných slov slovníka Merriam-Webster, keď získal popularitu počas pandémie.
Slovník definuje doomscrolling ako „sklon pokračovať v surfovaní, sledovaní či skrolovaní zlých správ, aj keď sú tie správy smutné, skľučujúce či depresívne“.
Prečo to ľudí ťahá k doomscrollingu?
„V dobe stresu sa ľudia obracajú pre informácie k sociálnym sieťam a pri neistote dnešného sveta sa doomscrolling stal zvládacím mechanizmom,“ hovorí pre stránku Mind Body Green psychoanalytička Babita Spinelliová.
Byť informovaný o najnovších správach ohľadne COVID-19 je dôležité, ako aj zostať v spojení s priateľmi a rodinou počas karantény.
Zdá sa, že pandémia zvýšila doomscrolling z oboch dôvodov, vysvetľuje Spinelliová. „Neistota vo svete a neustále nové správy vytvárajú strach z toho, že niečo premeškáte,“ hovorí.
Ľudia sa boja „odpojiť“, pre prípad, že by niečo zmeškali.
V súčasnosti v súvislosti s rôznymi pandemickými obmedzeniami a častejšími občianskymi protestami kolujú médiami správy o policajnej brutalite a útlaku.
Keď je k dispozícii toľko informácií, majú teraz niektorí ľudia pocit viny, keď sa doomscrollingu nevenujú.
Obávajú sa, že keď nesledujú sústavne správy, tak majú pocit akoby boli ignoranti, vysvetľuje Spinelliová. Lenže tráviť priveľa času v správach a zanedbávať seba môže ľuďom brániť podnikať reálne kroky, ktoré sú životne dôležité.
Ako môže doomscrolling postihovať duševné zdravie
Mnohí ľudia sledujú správy preto, aby porozumeli tomu, čo sa deje vo svete, hovorí Spinelliová.
No keďže informácie nie sú vždy podávané vo svojej úplnosti – a nie vždy existuje jedna vysvetľujúca odpoveď – môže to dopadnúť tak, že ľudia pociťujú frustráciu, strach, bezmocnosť alebo hnev.
Hovorí, že v extrémnych prípadoch môže doomscrolling vytvárať symptómy podobné posttraumatickej stresovej poruche (PTSP).
„Druh grafického násilia zobrazovaného na sociálnych sieťach, môže vyvolať traumu,“ hovorí Spinelliová. „A ak ho človek sleduje stále, môže to, podľa môjho názoru, škodiť duševnému zdraviu.“
Práve teraz, keď na ľudí doliehajú mimoriadne udalosti okolo pandémie COVID-19 týkajúce sa verejného zdravia, môže byť ťažké stanoviť hranicu medzi udržiavaním informovanosti a doomscrollingom.
Ako sa vyhnúť doomscrollingu a pritom konať
„Byť informovaný, vzdelaný a prispievať svojím vlastným spôsobom k boju proti nespravodlivosti je nepochybne dôležité,“ hovorí Spinelliová. „Namiesto nadmerného doomscrollingu však potrebujeme využívať iné mechanizmy.“
Navrhuje k tomu týchto niekoľko stratégií:
1. Namiesto bezcieľneho skrolovania aplikáciami čítajte informačné bulletiny, časopisy alebo noviny, ktoré dostávate e-mailom alebo do schránky. Keď si nájdete niekoľko platform a zdrojov pre prijímanie správ, minimalizujete čas trávený na iných miestach. Sú to dve metódy ako obmedziť príjem správ a pritom zostať informovaný.
2. Zúčastňujte sa na príslušných videokonferenciách pomocou aplikácie Zoom s podobne zmýšľajúcimi priateľmi, aby ste zostali v kontakte s blízkymi ľuďmi a témami.
3. Počúvajte podcasty alebo čítajte knihy o téme, ktorá vás trápi. Začleňte to namiesto doomscrollingu do svojho každodenného rytmu.
4. Trávte čas (hoci aj virtuálne) s organizáciami, ktoré bojujú za vaše témy, alebo zvyšujú informovanosť na vašom pracovisku.
5. Podporujte firmy, spisovateľov, hudobníkov, duchovných lídrov, odborníkov na výživu, šéfkuchárov, inštruktorov fitnes či iné osobnosti, ktoré sa danej téme venujú.
Záver
Pamätajte, že je možné byť informovaný a v spojení s problémami sveta aj bez nadmerného doomscrollingu, hovorí Spinelliová.
Tých, ktorí sa pristihnú pri doomscrollingu, nabáda k čítaniu pozitívnych správ a čítaniu obsahu, prinášajúceho pokoj, smiech alebo radosť.
Zdroj: badatel.net (16.11.2020)
