Slovensko v zahraničí nie je symbolom inovácií. Malá firma z Liptovského Mikuláša však vyvinula zariadenie na detekciu plynov zo vzdialenosti až šiestich kilometrov, ktoré vo svete nemá konkurenciu.
Keď započujete názov Falcon 4G, pravdepodobne vás napadne nejaká nová prelomová technológia spojená s Elonom Muskom. Ak ste aj vy jedným z týchto ľudí, nejdete na to úplne zle. Skutočne ide o prelomovú technológiu. Tentokrát však za ňou nestojí Elon Musk, ale slovenská firma SEC Technologies so sídlom v Liptovskom Mikuláši.
Falcon 4G je štvrtá generácia zariadenia určeného na detekciu plynov pomocou lasera na veľké vzdialenosti. Umožňuje rozpoznanie jedovatých plynov, priemyselných chemikálií či biologických jedovatých látok. V porovnaní s konkurenciou je podľa jeho tvorcov citlivejší až 30-100 násobne.
Pôvodne išlo o vojenskú technológiu v rámci chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej obrany (takzvaná CBRN obrana). Dnes však nachádza využitie v širokom spektre oblastí, napríklad v ťažkom priemysle, pri detekcii skleníkových plynov, používajú ho aj hasiči či pobrežné stráže.
Slovensko pionierom
Technológia má korene vo Vojenskom technickom ústave v Liptovskom Mikuláši. Tvorcovia na jej vývoji a zdokonaľovaní do dnešnej podoby strávili viac ako tri desaťročia. Na vývoji aktívnej vzdialenej detekcie sa pracovalo ešte v období Československa. Prvé prototypy použila slovenská armáda už pri invázii do Iraku v roku 2003. Bola vôbec prvou armádou na svete, ktorá túto technológiu použila.
„Už vtedy to bolo fascinujúce zariadenie. Ľudia z toho boli nadšení. Nanešťastie vývoj bol ukončený. My sme prevzali niektorých vedcov a začali vyvíjať nové zariadenie, s ktorým sme sa dostali na ešte lepšie čísla,” povedal Šimko.
Falcon 4G má detekčnú vzdialenosť až šesť kilometrov. Prototyp, ktorý slovenský armáda použila v Iraku vedel plyny rozpoznať približne do vzdialenosti troch kilometrov. „Citlivosť je asi dvakrát lepšia ako predtým”.
Medzi miliónovými projektami na rozvoj európskeho obranného priemyslu nemá zastúpenie iba Slovensko
V programoch na výskum a vývoj v obrannom priemysle, pre ktoré eurokomisia vyčlenila takmer 1,5 miliardy eur, zatiaľ Slovensko neuspelo. Rezort obrany verí, že lepšia komunikácia medzi ním a obranným priemyslom tento stav zmení.
„Zariadenie je jediný aktívny diaľkový detektor na trhu. Funguje na základe lasera, ktorý posiela infračervené žiarenie do prostredia. Ak tam nejaký plyn je, žiarenie bude absorbované. Plyny analyzujeme na základe infračerveného svetla,” vysvetlil.
Falcon zároveň dokáže ako jediný svojho druhu rozpoznať plyny aj dlho po tom, čo sa stanú neviditeľné pre ostatné zariadenia z dôvodu straty teplotného rozdielu medzi plynom a prostredím. Na jeho využitie zároveň nie je potrebná triangulácia, teda doplnenie zariadenia inými.
O koľko presne je Falcon účinnejší? To závisí od daného plynu. Najväčší rozdiel medzi Falconom a ostatnými zariadeniami je pri Tabune (extrémne toxická chemická látka) či Saríne.
Firma dnes s technológiou pôsobí vo viacerých zahraničných krajinách. Kúpili ju napríklad aj Spojené štáty v rámci programu, v ktorom porovnávajú domáce a zahraničné technológie. Okrem Američanov ho testujú aj Holanďania či Česi.
Dôležitosť informácií
Ak ide o využitie Falconu vo vojenstve, detekcia plynov z veľkej vzdialenosti, nepochybne, prináša vyššiu informovanosť armády, čo môže pomôcť zachrániť životy, ale aj získať prevahu nad protivníkom. Prístup k informáciám bol vždy podstatnou časťou vojenskej stratégie. Kedysi bolo informácií málo a ich zisk bol logisticky náročný, v niektorých prípadoch až nemožný. Dnes sa situácia otočila, informácií je veľa a prístup k nim je technologicky možný. Vojenskí spravodajci môžu odpočúvať teroristov ukrytých v jaskyniach tisíce kilometrov od ich operačného strediska. Informácie z bojiska sa v reálnom čase môžu analyzovať naprieč kontinentmi.
Budúcnosť vojenskej technológie podľa NATO: Vesmír, Arktída aj komplikovaný priestor zaľudnených miest
Budúcnosť obrannej technológie vidí Aliancia vo ôsmich oblastiach, vrátane hypersonických systémov, či biotechnológiách. Operovať sa NATO musí naučiť aj pod tlakom klimatických zmien, ktoré budú znamenať nápor na národné hranice aj ekonomiky, tvrdí správa z dielne vyše šesť tisíc expertov.
Jednou z mála oblastí, kde je získavanie informácií stále náročné je práve detekcia plynov. „Sarín vedia vyrobiť a nasadiť aj skupiny s obmedzenými možnosťami. Napriek tomu je jednoduchšie odhaliť lietadlo vo vysokej rýchlosti za stovky miliónov dolárov než sarín za niekoľko stoviek,” píše článok zverejnený na internetovej stránke SEC Technologies.
Armády sa dnes zväčša spoliehajú na takzvané bodové detektory, ktoré však nevedia pracovať z diaľky. Na rovnakom princípe pracujú detektory dymu v domácnostiach. Pri požiari zachytí detektor dym a spustí poplach. Plyn vedia zisťovať aj drony vybavené potrebnou technológiou. Aj ten však musí „vletieť” priamo do plynu, aby zistil jeho prítomnosť.
Odpoveďou je takzvaná vzdialená detekcia (stand-off detection). Tá sa rozdeľuje na pasívnu alebo aktívnu. Pasívna detekcia zvyčajne funguje na základe skenovania okolia. Zariadenie jednoducho čaká, kým sa plyn nedostane k jeho senzorom. Tento spôsob je veľmi efektívny na krátku vzdialenosť, no jeho citlivosť klesá jednak so vzdialenosťou a jednak s poveternostnými podmienkami. Aktívna detekcia (na základe, ktorej funguje aj Falcon 4G) pracuje s laserom, ktorý vyšle do priestoru a zisťuje prítomnosť plynov či chemikálií. Laser dnes už s ľahkosťou prejde aj smogom či hmlou a funguje aj v daždi.
Hoci vzdialená detekcia plynov vznikla ako vojenský produkt, dnes ju využívajú aj environmentálne skupiny. Technológia sa dá použiť napríklad pri monitorovaní znečistenia v rôznych oblastiach. Rovnako je možné ho využiť aj monitorovanie skleníkových plynov. Ropné a plynárenské spoločnosti pomocou neho vedia zistiť úniky týchto látok. Užitočný môže byť aj pri prieskume nálezísk ropy či plynu. (EURACTIV.sk 4.12.2020)
