„Na Hodinách Posledného súdu teraz zostáva do polnoci 100 sekúnd, čo je najnebezpečnejšia situácia, akej kedy ľudstvo čelilo. Je teda čas dať sa dokopy – zjednotiť sa a konať.“
Povedala to nedávno Mary Robinsová, predsedníčka neziskovej organizácie The Elders, vo vyhlásení Bulletinu atómových vedcov, oznamujúc tým historickú aktualizáciu hodín, desaťročia starého symbolu potenciálnej globálnej katastrofy.
Robinsonová, bývalá prezidentka Írska a vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, naliehala na svetových lídrov, aby „sa k nám pripojili v našej snahe dostať ľudstvo z okraja priepasti“.
Hodiny posledného súdu
Skupina Bulletin bola založená vedcami z Chicagskej univerzity po zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945, ktorí boli zapojení do projektu Manhattan.
O dva roky neskôr predstavila skupina Hodiny Posledného súdu (Doomsday Clock), nastavené na sedem minút pred polnocou. Polnoc predstavovala potenciálnu apokalypsu na základe globálnych jadrových ohrození – čím bližšie sú ručičky k polnoci, tým je hrozba väčšia.
Od roku 1947 sa ručičky hodín k polnoci približovali aj vzďaľovali a v roku 1991 ukazovali 17 minút do polnoci. V roku 2018 ručičky, po prvý raz od roku 1953, kedy USA a Sovietsky zväz testovali termonukleárne zbrane, zastali 2 minúty pred polnocou.
Minulý rok tam ručičky zostali a prezidentka a výkonná riaditeľka Bulletinu Rachel Bronsonová privítala svet do „nového abnormálna“.
Po viac ako dekádu odrážalo nastavenie Hodín Súdneho dňa hrozbu, predstavovanú jadrovými zbraňami, ako aj ľudstvom vyvolanú klimatickú krízu.
Dve najväčšie hrozby
Vyhlásenie z roku 2020 objasnilo, že „ľudstvo naďalej čelí dvom simultánnym existenčným hrozbám – nukleárnej vojne a zmene klímy – ktoré sú znásobované ďalším činiteľom, kybernetickou informačnou vojnou, podkopávajúcou schopnosť spoločnosti reagovať.“
„Je sto sekúnd do polnoci. To, ako blízko je svet od katastrofy, vyjadrujeme teraz v sekundách – nie v hodinách, ba ani v minútach,“ povedala Bronsonová.
„Je to najbližšie k Súdnemu dňu, ako sme sa kedy v histórii Hodín Súdneho dňa ocitli. Teraz čelíme skutočnej kríze – absolútne neprijateľnému stavu svetových záležitostí, ktorá vylúčila akýkoľvek priestor na omyl či ďalší odklad.“
Spolu s upozorňovaním na rastúce obavy z toho, ako „sofistikovaná, technológiou podporovaná propaganda“ podkopáva celosvetové snahy zamerať sa na dve kľúčové existenčné hrozby, bolo tohtoročné vyhlásenie fackou svetovým lídrom za to, že „nereagovali patrične na zmiernenie úrovne tejto hrozby a nepostavili sa znižovaniu vážnosti medzinárodných inštitúcií, vyjednávaní a dohôd, ktoré si dávajú za cieľ ju zastaviť.“
K čomu vyzýva Bulletin
Čeliac tejto znepokojujúcej hrozbe a novej ochote politických lídrov odmietať rokovania a inštitúcie, ktoré dokážu dlhodobo chrániť civilizáciu, posúva dnes Výbor pre vedu a bezpečnosť Bulletinu atómových vedcov Hodiny Posledného súdu o 20 sekúnd bližšie k polnoci – k apokalypse bližšie, než kedykoľvek predtým.
Členovia výboru tak priamo varujú lídrov a občanov celého sveta, že medzinárodná bezpečnostná situácia je teraz nebezpečnejšia než kedykoľvek predtým, ba dokonca nebezpečnejšia, než na vrchole Studenej vojny.
Narážajúc na „nové abnormálno“, predstavené minulý rok, vyhlásenie z roku 2020 varovalo, že „táto nebezpečná situácia pretrváva – a stále sa zhoršuje.“ Bulletin vyhlásil, že „potreba mimoriadnych krokov je naliehavá“.
Na nukleárnom fronte boli svetoví lídri vyzvaní k obnoveniu dohôd, obmedzeniu zbrojného arzenálu krajín a programov modernizácie a k začatiu rozhovorov o kybernetickej vojne, obrane proti diaľkovo navádzaným strelám, hypersonickej technológii a odstránení pretekov v jadrovom zbrojení.
Vo všeobecnejšom meradle Bulletin volal po multilaterálnych diskusiách, zameraných na zavedenie noriem správania, tak domácich ako aj medzinárodných, odrádzajúcich od zneužívania vedy a trestajúcich ho, zdôrazňujúc, že je potrebná sústredená pozornosť na predchádzanie tomu, aby informačné technológie podkopávali dôveru verejnosti v politické inštitúcie, médiá a v samu existenciu objektívnej reality.
V otázke krokov v oblasti klímy Bulletin naliehal na všetky krajiny, aby zostali viazané Parížskou dohodu z roku 2015.
Vyhlásenie uviedlo, že ciele dohody si od priemyselných krajín budú vyžadovať rýchle znižovanie emisií, zvýšenie svojich pôvodných, neprimeraných záväzkov a podporu rozvojových krajín, aby sa mohli vymaniť zo zavedených modelov intenzívneho využívania fosílnych palív.
Zatiaľ čo Bulletin vo všeobecnosti nabádal občanov celého sveta k tlaku na svoje vlády, aby presadzovali smelé politické rozhodnutia na odvrátenie klimatickej katastrofy, zvláštnu pozornosť venoval USA, poukážuc na to, že v novembri 2019 splnil prezident Donald Trump svoj dávny sľub začať zdĺhavý proces odstúpenia USA od Parížskej dohody.
Ďalšie hrozby pre ľudstvo
Počas tlačovej konferencie vo Washingtone, D. C. po oznámení aktualizácie Hodín Súdneho dňa bývalý generálny tajomník OSN Ban Ki-moon vyjadril sklamanie z toho, že sa svetoví lídri nedokážu zamerať na tieto dve krízy.
Ban, ktorý je teraz podpredsedom organizácie The Elders, varoval pred nebezpečenstvami politiky izolácie, no posun hodín vnímal aj ako príležitosť pre tvorcov celosvetovej politiky vrátiť sa k multilaterálnym dohodám.
Na tlačovej konferencii prehovoril aj Jerry Brown, súčasný výkonný predseda skupiny Bulletin. Kritizoval Trumpa za prednesenia prejavu – na samite svetových elít na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose – volajúceho po odmietnutí „šíriteľov poplašných správ“ a „neustálych zvestovateľov záhuby“, ako aj ich „predpovedí apokalypsy“.
Brown, bývalý guvernér Kalifornie za Demokratickú stranu, tiež povedal, že politici USA z oboch hlavných strán nebojovali dostatočne proti jadrovej a klimatickej hrozbe a na spoločenskej úrovni ostro kritizoval „nesmiernu, hlbokú a všetko prestupujúcu samoľúbosť“.
Po zhrnutí varovaní Bulletinu vo vyhlásení Brown na záver uviedol: „Ak je ešte vôbec čas prebudiť, tak teraz.“
No a samozrejme, k najnovším hrozbám pre ľudstvo sa v súčasnosti pridáva aj koronavírus a s ním spojená hospodárska kríza, ktorá tentokrát bude zrejme najhlbšia za posledné storočie a zasiahne celý svet.
Zdroj: badatel.cz (19.4.2020)
