Kymatika je veľmi zaujímavá téma. Demonštruje, ako sa zvukové frekvencie pohybujú konkrétnym médiom typu voda, vzduch alebo piesok a ako výsledok priamo mení fyzickú hmotu.
Na internete a na You Tube je celý rad obrázkov a videí, ktoré demonštrujú, ako sa hmota (častice) prispôsobuje rozličným zvukom a rôznym frekvenciám zvuku.
Frekvencie ako mocné sily ovplyvňujúce život
Čo sa týka dávneho poznania, zvuk, frekvencia a vibrácia boli vždy vnímané ako mocné sily, ktoré dokážu ovplyvňovať a meniť život až na bunkovej úrovni.
Metódy liečenia zvukom často používajú šamani, ktorí na dosiahnutie stavov tranzu využívajú bubny a spev.
Výskum dokonca ukázal, že bubnovanie a spev sa dajú využiť na spomalenie fatálneho ochorenia mozgu, a že dokážu vytvárať pocit jednoty s vesmírom.
Zvuková terapia začína byť čoraz populárnejšia a môže mať veľa liečebných použití, najmä v oblasti psychológie a duševného zdravia.
Príklady využitia frekvencií z ríše zvierat
Zvuk, frekvencia a vibrácia sa využívajú v celej zvieracej ríši a existuje na to veľa príkladov. Ak sa pozrieme na osy, tie využívajú bubnovanie tykadlami, aby zmenili kastový vývoj alebo fenotyp svojich lariev.
Dlho sa myslelo, že vysvetlením, prečo sa z jedných lariev vyvinú sterilné robotnice a z iných reprodukčné kráľovné (gyne), môže byť rozdielna výživa.
Podľa štúdie z roku 2011 to tak ale nie je:
„Len sama výživová hladina však nedokáže vysvetliť, prečo niekoľko prvých samičiek, ktoré sa majú narodiť v kolónii, sa vyvíja rýchlo aj napriek tomu, že majú malé telá a fenotyp robotníc.
Na tomto mieste prinášame dôkaz, že kastovanie smerom k fenotypu robotnice ovplyvňuje mechanický signál. U osíkov (rod Polistes; Polistes fuscatus) má signál formu tykadlového bubnovania (TB), pri ktorom samička pre kŕmení lariev tekutinou z koristi synchrónne cvrká tykadlami o okraj hniezdnych buniek.
Frekvencia výskytu TB je v cykle kolónie veľmi skorá pri starostlivosti o larvy, ktorým je súdené stať sa robotnicami a silne oneskorená pri starostlivosti o larvy kráľovien.
Vystavenie potomstva, z ktorého sa mali stať kráľovné, vibráciám simulovaných frekvencií TB spôsobilo, že sa z nich vyvinuli dospelé jedince so zníženými zásobami tuku, čo je znak robotnice.
To naznačuje, že TB ovplyvňuje dráhu larválneho vývoja potláčaním nejakého fyziologického prvku, nevyhnutného pre vyvolanie diapauzy, charakteristického znaku kráľovien.“
Tento objav naznačuje, že akustické signály vytvárané bubnovaním sú u niektorých druhov nosičmi biologicky významných informácií, ktoré pôsobia epigeneticky (t. j. fungujúcich zvonka alebo „nad“ genómom pre ovplyvnenie génovej expresie).
Dosť fascinujúce, však?
Podobne ako mnoho iných dávnych smerov myslenia, aj tento bol potvrdený súčasným vedeckým výskumom.
Frekvencie a rakovina
Ďalší príklad pochádza z rakovinového výskumu. Vo svojom prejave „Rozbitie rakoviny rezonančnými frekvenciami“ na konferencii TEDx hovorí publiku docent a hudobný riaditeľ na Skidmore College, Anthony Holland, že má sen.
Tým snom je vidieť budúcnosť, v ktorej už žiadne deti nemusia trpieť účinkami toxických liekov na rakovinu ani liečby ožarovaním. Spolu so svojím tímom sú dnes presvedčení, že našli odpoveď a tou odpoveďou je zvuk.
Holland a jeho tím si položili otázku, či by dokázali pôsobiť na bunku vysielaním konkrétneho elektrického signálu, veľmi podobne, ako to robíme pri technológii LCD.
Po hľadaní vhodného prístroja v databáze patentov, ktorý by to dokázal, narazili na liečebné zariadenie, ktoré v štáte Nové Mexiko vyvinul lekár, Dr. James Bare.
Zariadenie využíva plazmovú anténu, ktorá zapína a vypína pulzy, čo je, ako vysvetľuje Holland, dôležité, lebo stále pulzovanie elektriny by vytváralo priveľké teplo, a tak by bunku ničilo.
Nasledujúcich 15 mesiacov hľadal Holland so svojím tímom presnú frekvenciu, ktorá bude priamo pôsobiť na živý organizmus. Magické číslo sa nakoniec objavilo vo forme dvoch informácií, jednej vysokej frekvencie a jednej nízkej.
Vysoká frekvencia musí byť presne jedenásť násobkom tej nízkej, čo je v hudbe známe ako jedenásta alikvóta, teda harmonický tón. Pri jedenástej alikvóte začínajú mikroorganizmy pukať ako kryštálové sklo.
Po vytrvalom skúšaní, kým postup nezvládli, začal Holland spolupracovať s tímom výskumníkov v oblasti rakoviny, v snahe zničiť cieľové rakovinové bunky. Prvé, ktorým sa prizreli, boli bunky rakoviny pankreasu.
Zistili, že tieto bunky sú obzvlášť zraniteľné pri frekvenciách v rozmedzí 100 000 až 300 000 Hz.
Potom sa zamerali na bunky leukémie a dokázali ich rozbiť skôr, ako sa stihli deliť. Ako však vysvetľuje Holland vo svojom prejave, na to, aby sa z tejto liečby stala schodná možnosť pre pacientov s rakovinou, by potreboval viac štatistických údajov.
V opakovaných a kontrolovaných experimentoch zabili frekvencie, známe ako technológia oscilujúceho pulzného elektrického poľa (OPEF), v priemere 25 až 40 % buniek leukémie, v niektorých prípadoch až 60 %. Zákrok navyše dokonca až o 65 % spomalil rýchlosť rastu rakovinovej bunky.
Ďalšie príklady liečby rakoviny frekvenciami
Ďalší príklad sa vyskytol v roku 1981, kedy sa biologička Helene Grimalová dala dokopy so skladateľom Fabienom Mamanom, aby skúmali vzťah zvukových vĺn k živým bunkám.
18 mesiacov spoločne pracovali na účinkoch zvukov o intenzite 30 – 40 decibelov na ľudské bunky. S kamerou pripevnenou na mikroskope výskumníci pozorovali bunky rakoviny maternice, vystavované v 20-minútových úsekoch rôznym akustickým nástrojom (gitare, gongu, xylofónu), ako aj ľudskému hlasu.
Zistili, že rakovinové bunky po vystavení zvuku strácajú štrukturálnu integritu a po 14 minútach explodujú. Oveľa dramatickejší bol zvuk ľudského hlasu – bunky boli ničené po dosiahnutí méty deviatich minút.
Nato sa rozhodli pracovať s dvoma ženami, ktoré mali rakovinu prsníka. Obe po dobu jedného mesiaca tri a pol hodiny denne „ladili“ alebo spievali stupnicu.
Nádor jednej ženy sa očividne stal nezistiteľným a druhá absolvovala operáciu. Chirurg uviedol, že jej nádor sa dramaticky scvrkol a „vyschol“. Po jeho odstránení sa žena úplne vyliečila a došlo u nej k remisii.
A to je len niekoľko z mnohých existujúcich príkladov.
Nezabúdajme ani na to, ako Royal Rife prvýkrát identifikoval ľudský rakovinový vírus za použitia najvýkonnejšieho mikroskopu na svete. Po identifikácii a izolovaní vírusu sa ho rozhodol kultivovať v solenej bravčovine.
V tom čase išlo o veľmi dobrú metódu kultivácie vírusu. Kultúru potom vzal a injekčne podal 400 potkanom. Ako sa dalo čakať, u všetkých 400 kusov sa veľmi rýchlo objavila rakovina.
Veci nabrali zaujímavý obrat pri ďalšom Rifeho kroku. Objavil elektromagnetickú frekvenciu, ktorá po vstupe rakovinového vírusu do energetického poľa spôsobí úplné zničenie tohto rakovinového vírusu.
Liečba mozgu a nervových ochorení pomocou zvukov
Štúdia, uverejnená v roku 2014 v časopise Journal of Huntington´s Disease, zistila, že dva mesiace liečby bubnovaním viedlo u pacientov s Huntingtonovou chorobou (považovanú za nezvratné, smrteľné neurodegeneratívne ochorenie) k „zlepšeniu exekutívnej činnosti a zmenám v mikroštruktúre bielej hmoty v mozgu, obzvlášť v úseku corpus callosum, ktorý spája prefrontálny kortex oboch hemisfér“.
Autori štúdie dospeli k záveru, že pilotná štúdia poskytla nový predbežný dôkaz toho, že bubnovanie (alebo podobná cielená behaviorálna stimulácia) môže viesť „k zvýšeniu kognitívnych schopností a zlepšeniam mikroštruktúry callosovej bielej hmoty“.
Fínska štúdia z roku 2011 pozorovala, že pacienti po mŕtvici, ktorým ako kognitívnu terapiu poskytli prístup k hudbe, sa lepšie zotavovali.
Ďalší výskum ukázal, že pacienti, trpiaci v dôsledku poranenia mozgu či mŕtvice stratou reči, ju znova získajú rýchlejšie, keď sa skôr, ako sa budú pokúšať hovoriť, naučia spievať.
Jav, pri ktorom hudba napomáha hojeniu mozgu po porážke, sa nazýva „efekt Kennyho Rogersa“.
Štúdia z roku 2012, uverejnená v časopise Evolutionary Psychology, zistila, že aktívna produkcia hudby (spev, tanec a bubnovanie) vyvolávala uvoľňovanie endorfínu (merané post-aktivitnými nárastmi tolerancie bolesti), čo len samotné počúvanie hudby nerobilo.
Výskumníci vyslovili hypotézu, že aktivity obsahujúce tanec a skladanie hudby by mohli prispievať k vytváraniu pút v rámci komunity.
Podľa štúdie, uverejnenej Národným ústavom zdravia v USA:
„Hudba účinne znižuje úzkosť u liečených a operovaných pacientov a často znižuje pooperačnú a chronickú bolesť. Zabezpečenie hudby pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti môže byť stratégiou k zlepšeniu empatie, súcitu a záujmu“.
Povedané inak, hudba je dobrá nielen pre pacientov, ale aj pre tých, ktorí sa o nich starajú.
Zhrnutie
Informácie, uvedené v tomto článku, nie sú, čo sa týka liečebných využití zvuku, frekvencie a vibrácie, ani len špičkou ľadovca a všetky spolu očividne súvisia.
Isté však je, že existuje veľa ďalších metód, ako opisujeme v tomto článku, ktoré by mal zdravotnícky establišment brať vážnejšie a venovať im viac pozornosti.
Zdá sa, že celú mainstreamovú medicínu zaujíma len zarábanie peňazí a vývoj liekov, ktoré sa však nevyrovnajú plnému liečivému potenciálu.
„Alternatívne“ terapie by sa nemali označovať za alternatívne, mali by sa stať štandardom. (badatel.net 3.8.2019)