Minister hospodárstva Richard Sulík hovorí, že pri naštartovaní ekonomiky po koronakríze nevidí budúcnosť automobilovej dopravy na Slovensku nutne v elektromobilite. Perspektívnejšie je podľa neho využiť v osobnej doprave vodík. Európska komisia pritom vníma vodík ako prostriedok dekarbonizácie nákladnej a diaľkovej cestnej dopravy.
Vyjadrenia predstaviteľov rezortu hospodárstva svedčia to tom, že elektromobilitu vníma súčasné vedenie problematicky. Aj keď plánuje pokračovať v jej podpore, budú to investície primárne do infraštruktúry, povedal Ján Oravec, štátny tajomník ministerstva hospodárstva na zasadnutí Výboru pre európske záležitosti NR SR.
Využitie elektromotorov v osobnej doprave má podľa lídra rezortu Richarda Sulíka veľa obmedzení, ako je krátky dojazd a nákladná výroba batérií. Alternatívu pre rozvoj automobilovej dopravy vidí vo vodíku. Zároveň však upozornil na to, že technológia je v súčasnosti relatívne málo rozvinutá.
„Poháňať elektromotory v autách s elektrickou energiou z bateriek nie je skutočne tá budúcnosť, ktorú chceme. Oveľa chytrejšie je, ale tam treba veľa skúmať, poháňať elektromotory elektrinou, ktorá vznikne spaľovaním vodíka, lebo je tam jediná odpadová látka a to je vodná para. Čoskoro plánujeme zriadiť Centrum pre výskum vodíka v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach,“ vyjadril sa minister hospodárstva.
Vyhlásenia členov vlády ohľadom vodíka v individuálnej doprave sú prekvapujúce. Nemecko, ktoré má najväčší trh s automobilmi v Európe, zareagovalo na hospodársky prepad po koronakríze masívnou podporou elektromobility. Peniaze v rámci koronakrízy nasmerovalo nielen do vybudovania infraštruktúry pre elektromobily, ale aj do dotácií na kúpu elektrických áut pre obyvateľov. Nákup elektrického vozidla dotuje sumou 4000 eur a perspektívne plánuje túto sumu navýšiť až na 6000 eur. Slovensko podľa vyjadrení zástupcov rezortu hospodárstva nové dotácie na kúpu elektromobilov neplánuje, aj keď sa tu vyrábajú viaceré modely elektrických áut.
Prekvapujúce je aj to, že minister hospodárstva favorizuje vodík v individuálnej doprave. Európska komisia vidí budúcnosť vodíka skôr v priemysle a nákladnej doprave. Uvádza to v pracovnej verzii Vodíkovej stratégie EÚ, ktorú má EURACTIV k dispozícii.
Eurokomisia: Nejde len o vodík, ale aj o to, z čoho je vyrobený
V pracovnom dokumente Európska komisia rozlišuje medzi vodíkom vyrobenom z fosílnych palív a „čistým“ vodíkom z obnoviteľných zdrojov energie. Momentálne sa až 95 percent celosvetovej produkcie vodíka vyrába z fosílnych palív. Podľa pracovnej verzie Vodíkovej stratégie je pre dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ dôležitý rozvoj vodíkového hospodárstva, ktorý je založený na obnoviteľných zdrojoch.
Dekarbonizácia Európy má stáť na vodíku z obnoviteľných zdrojov, vyplýva z pracovného dokumentu Komisie
Európska komisia uprednostní výrobu „zeleného“ vodíka z obnoviteľných zdrojov pred vodíkom získaným zo zemného plynu, vyplýva z dokumentu, ktorý má k dispozícii redakcia portálu EURACTIV.com.
„Vodík je kľúčové palivo pre dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody a pre dosiahnutie klimatickej neutrality a transformáciu európskeho energetického systému. Elektrina z obnoviteľných zdrojov bude do roku 2050 hýbateľom dekarbonizácie v mnohých sektoroch, ale nemôže ním byť vo všetkých,“ uvádza komisia v pracovnej verzii Vodíkovej stratégie.
Aj keď využívanie vodíka vyrábaného z obnoviteľných zdrojov je cieľ, ktorý chce eurokomisia dosiahnuť, jedným dychom dodáva, že v krátkodobom a strednodobom horizonte bude hrať hlavnú úlohu vodík vyrábaný z fosílnych zdrojov s využitím technológie zachytávania a ukladania uhlíka Carbon capture and Storage (CCS).
Kľúčové sú decentralizované systémy a legislatíva
Pre vodík vidí Komisia uplatnenie v dvoch hlavných sektoroch – v priemysle a v nákladnej doprave. V bezprostrednej budúcnosti sa v priemysle bude podľa Komisie vodík využívať najmä v rafinériách, pri produkcii amoniaku a metanolu a po roku 2030 sa etabluje aj v oceliarstve.
S masívnejším využívaním vodíka v priemysle a doprave počíta eurokomisia až v roku 2030. V tejto fáze očakáva, že budú rozvinuté „regionálne ekosystémy“ založené na lokálnej produkcii vodíka, ktorá bude čerpať z decentralizovaných obnoviteľných zdrojov energie.
Čo sa týka dopravy, Európska komisia plánuje jeho uplatnenie v oblastiach, ktoré sú horšie elektrifikovateľné. Zavedenie vodíka v doprave má mať viaceré fázy.
V prvej fáze ráta Komisia s jeho využitím v mestských autobusoch a špecifických vlakových linkách, kde môžu byť vodíkové čerpacie stanice ľahko zásobované regionálnymi alebo lokálnymi producentami vodíka. Vo vlakovej doprave by mali lokomotívy s vodíkovým pohonom nahradiť vysokoemisné dieselové vlaky. Tie majú podľa dokumentu Komisie stále vysoký podiel vo vlakovej doprave – 20 percent všetkej vlakovej dopravy a 40 percent hlavných železničných tratí je pokrytá vlakmi s dieselovým pohonom.
V cestnej doprave bude vodík už čoskoro využiteľný v ťažkej nákladnej doprave a autobusoch, uvádza Komisia v dokumente. Pre zvýšenie dopytu je dôležitá aj správne nastavená legislatíva – napríklad regulácia emisií CO2 z kamiónov môže byť impulzom pre prechod nákladnej dopravy z fosílnych palív na vodík. Dôležité podľa Komisie bude v prvej fáze nielen zaistiť dostupnosť vodíkových vozidiel a zabezpečiť plniacu infraštruktúru, ale aj štandardizovať prístup k spôsobu presunu vodíka z čerpacej stanice do vozidla.
Vodík ako bezemisnú alternatívu vidí eurokomisia ďalej vo vnútrozemskej lodnej doprave ako aj námornej doprave na kratšie vzdialenosti. V rámci projektu FLAGSHIP boli skonštruované dve obchodné lode vo Francúzsku a v Nórsku s 1 MW zariadením na elektrolýzu, ktoré je poháňané z obnoviteľných zdrojov.
Letecká doprava je ďalšia oblasť, ktorú pomôže vodík dekarbonizovať, myslí si Komisia. Tu sa však ráta v prvých rokoch kvôli technologickej obťažnosti najmä s využitím vodíka na výrobu tekutého syntetického kerozínu spolu s biopalivami.
Rozpracovať využitie vodíka v doprave má v pláne Európska komisia v novej stratégii Udržateľná mobilita pre Európu (Sustainability and Smart Mobility Strategy) a v súvisiacich iniciatívach, ktorá bude zahŕňať mechanizmy na daňové zvýhodnenie vodíka a vodíkových áut.
Príliš drahý
Kľúčové obmedznie využitia čistého a vodíka so zachytávaním CO2 v doprave a priemysle sú jeho vysoké náklady.
Podľa dokumentu Komisie však v súčasnosti nie je vodík z obnoviteľných zdrojov ani vodík s využitím zachytávania a uskladňovania uhlíka konkurencieschopný voči vodíku vyrábanému z fosílnych palív. Vodík so zachytávaním uhlíka stojí 2,5 eur/ kg, vodík z obnoviteľných zdrojov 2,5 až 5 eur za kg, kým cena vodíka z fosílnych zdrojov je 1,5 až 1,7 eur na kilogram. Aby sa stal vodík s CCS technológiou schopný konkurovať fosílnemu je treba, aby sa cena za emisií CO2 držala medzi 55 až 90 eur za kilogram. Cena vodíka z obnoviteľných zdrojov rýchlo klesá a predpokladá sa, že sa cenovo vyrovná vodíku z fosílnych zdrojov do roku 2030.
Prekážkou zavedenia vodíka v masívnom meradle je podľa Európskej komisie tiež chýbajúci strategický prístup a chýbajúci dopyt zo strany priemyslu a dopravy. Preto iniciovala Alianciu za čistý vodík, ktorá spája hráčov z biznis sféry, členské štáty, európske inštitúcie a výskumné pracoviská. Aliancia má podľa Komisie mobilizovať kľúčové investície do vodíkovej ekonomiky. Komisia tiež ráta s využitím financií z pokrízového balíka a s nástrojom strategických investícií EÚ.
Plán zelenej obnovy environmentalistov nepresvedčil
Plán obnovy so sumou 750 miliárd eur, ktorý Európska komisia predstavila minulý týždeň, stojí na princípoch Európskej zelenej dohody a má podporiť prechod EÚ na uhlíkovú neutralitu. Viacerí europoslanci a experti upozorňujú, že nastavené podmienky financovania neprispejú k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ.
Zelené organizácie znepokojuje, že Európska komisia dáva na jednu úroveň energiu z obnoviteľných zdrojov energie a vodík, ktorý využíva zachytávanie a ukladanie CO2. Podľa CEE Bankwatch Network nie sú vodíkové technológie dostatočne rozvinuté, aby s nimi bolo možné rátať pri projektovaní scenárov dekarbonizácie ekonomiky. Väčšina vodíka v súčasnosti pochádza z fosílnych zdrojov. Ak by sa viac využíval, prehĺbilo by to závislosť ekonomík na fosílnych palivách, uvádza v stanovisku mimovládka.
Zdroj: EURACTIV.sk (24.6.2020)
